Aktuality
Naše mačky
Naši kocúri
Mačiatka
Birma
Galéria
Príbehy a články
Kontakt
MENU
 
 

Ako sa to začalo …

Musím priznať, že až donedávna som nikdy netúžila mať mačku. Mačky mi vždy pripadali falošné a mala som pocit, že sa s nimi človek nemôže mať tak hlboký vzťah ako so psom. Psa mi rodičia nikdy nechceli dovoliť, tak sa moje túžby zhmotnili do papagája. Dlhé roky som mala Rozelu pestrú a pred 8 rokmi som si konečne kúpila vytúženého psa. Za pár rokov mi papagáj umrel a ja som bola šťastná, že nemám v byte perie a nemusím stále upratovať. Myslela som, že mi stačí moja fenka Sherinka. Po 2 rokoch som zistila, že mi chýba to veselé pískanie a príchod domov je tak trochu smutný.  A pretože mi to pískanie chýbalo a s pribúdajúcimi rokmi, rástli aj moje nároky na inteligenciu papagája, rozhodla som sa kúpiť si žaka. Po dlhých mesiacoch čakania na mláďa, nám konečne  do domácnosti pribudol žako Oskar. A tým sa to celé začalo...
Pri jednej návšteve u chovateľa papagájov v Prahe sa mi okolo nohy obtrel nádherný kocúrik. Úplne ma opantal svojími modrými očami a bielymi labkami. Blesklo mi hlavou „takú mačku by som chcela“. Slovo dalo slovo a ja som zistila, že kocúrik je Birma s modrými znakmi, má jeden a pol roka, je kastrovaný a majteľka ho vrátila pôvodnému chovateľovi, lebo dostala alergiu na srť. Chovateľ mi povedal, že ak bude manželka a deti súhlasiť, kocúra mi predá. Prišlo čakanie na návrat rodiny z prázdnin. Trvalo síce len týždeň, ale mne sa zdalo nekonečné. Rozhodnutie rodinnej rady bolo, že kocúrika nepredajú. Vraj si už vytrpel svoje a nechcú ho zase stresovať zmenou prostredia. Snažila som sa pani presviedčať, ale márne. Tak sa začalo moje hľadanie. Vedela som, že chcem Birmu, že musí byť modrá (teda SBI a) a že to musí byť kocúr. A pretože som s mačkami skúsenosti nemala, nechcela som mačiatko, ale už vychovaného mladého kocúra . Začala som atakovať internet, telefonovať skoro všetkým chovateľom Biriem v Čechách aj na Slovensku. Náhoda chcela, aby som natrafila aj na chovateľku v Bratislave, ktorá mala kocúrika. Bol modrý, mal 16 mesiacov a volal sa Anubis. Asi sú v živote každého z nás chvíle, kedy máte 100% istotu, že to, čo sa stalo, sa z nejakého dôvodu práve takto malo stať. A tento pocit som mala ja, keď som toho krásneho, milého a úžasne oddaného kocúra po prvý krát uvidela. S jeho pôvodnou chovateľkou sme museli doladiť len pár detailov. Boli to naozaj len maličkosti. Napríklad,že moja fenečka má 60kg, na mačky nie je zvyknutá, že Anubis nie je zvyknutý na psov, že máme doma dvoch žakov, že papagáj a mačka nie sú úplne ideálna kombinácia a ako posledné, že Anubis je  výstavný kocúrik a ja som chcela kastrovaného kocúra, no a tento krásavec je chovný kocúr. Všetky tieto detaily prestali byť podstatné, keď k nám po prvý krát prišiel. Mala to byť skúška, či sa mu bude u nás páčiť, a či sme tá správna rodina, do ktorej má ísť bývať. Všetko dopadlo báječne, naša Bejbi (Sherinka nám po chorobe umrela a máme novú fenku) sa do Anubisa zamilovala a on z nej žiadnu hrôzu nemal. Bolo rozhodnuté Anubis je náš a ostáva.  Som veľmi vďačná Martinke, že mi dôverovala a vybrala si nás za Anubisovu novú rodinu. Po roku výstavných úspechov a spoločného harmonického nažívania som sa rozhodla, že budem brať ohľad na Anubisovu túžbu, mať sebe rovného kamaráta a začala som zhánať mačičku. To už mal náš kocúr dva a pol roka a tak bolo jasné, že to musí byť dosleplá cica. Zase som mala obrovské šťastie a stalo sa to, čo sa malo stať... Napísala som chovateľke do Nemecka, že hľadám červenú Birmu. Po prvom telefonáte bolo jasné, že sa stanem hrdou majiteľkou úžasne nádhernej červenej Birmy (SBI d21) IC Happy v.d. Niederheide. Keď k nám prišla, mala 3 roky a Anubis sa na prvý pohľad zamiloval. Bolo to vzájomné a tak sme na prvé mačiatka nemuseli dlho čakať. Annett ďakujem. No a takto sa to všetko začalo. Tak vynikla naša chovná stanica „Blue Harmony“ , ktorá je členom ZO Bratislava I. Prostredníctvom Slovenského zväzu chovateľov sme členmi FIFE.
Za všetky moje zvieratká vďačím osudu a náhode, ktorá nás dala dokopy. Chvíle, ktoré s nimi trávim patria medzi moje najšťastnejšie.
A prečo práve Birma? To sa vám rozpovie „Legenda“.

 

WebDesign, Web & SEO : DeNAX   


pageranking.sk